Medzi jedno z našich prírodných bohatstiev patrí voľne žijúca zver, ktorej životné a existenčné podmienky do veľkej miery ovplyvňuje človek, ktorému príroda bola odjakživa veľmi blízka a to najmä jeho záujmom o jej nevšednú krásu a poznanie jej živých obyvateľov. Pôvodne lov zveri, chytanie rýb, podobne ako aj užívanie úžitkov lesa, vrátane dreva, boli po stáročia neobmedzované. Avšak zánikom prvotnopospolnej spoločnosti, keď vzniklo súkromné vlastníctvo, lov zveri sa stal výsadou šľachty a feudálov. Zvýhodňovaní boli tí naši predkovia, ktorým kráľ povolil slobodne rybárčiť v potokoch, loviť zver na poliach a lesoch. Už spomínaná výsada na lov a chytanie rýb nebola do 16. stor. upravená zákonnými predpismi. Dovtedy si každý majiteľ lesných majetkov vydával vlastné úpravy na poľovanie. Až za kráľa Vladislava II. Vyšiel v roku 1 504 prvý zákon o poľovníctve, ako zákonný článok č . 18. O vyše 200 rokov neskôr v roku 1 729 vyšiel ďalší zákonný článok č. 22 a po ňom nasledovali ďalšie. Zákonný článok 20/1883 bol platný po rôznych úpravách až do vydania zákona o poľovačke č. 225/1947 Zb. Po vydaní zákonného článku XX. Z roku 1 883 § 3 sa začal poľovný revír prenajímať na základe pravidiel a nariadení o speňažení poľovného práva verejnou dražbou. Tak sa stalo, že právo poľovníctva si prenajala osoba, alebo skupina osôb z inej obce, alebo mesta. Vlastní občania boli nútení pytliačiť.
Keď naši predkovia prišli na naše územie, nachádzali tu nedotknuté pralesy, v ktorých bol dostatok divej zveri. Z úžitkovej srstnatej: jelenia, srnčia, diviačia a zajačia zver. Z pernatej úžitkovej: tetrov hlucháň, tetrov hoľniak, jariabok hôrny, jarabica, prepelica, kačica, sluka lesná a všetky druhy holubov. Dravá zver srstnatá: medveď, vlk, rys ostrovid, líška, jazvec, mačka divá, kuna lesná a kuna skalná. Dravá pernatá: orly, jastraby, myšiaky, krkavce, vrany, havrany, sokoly a sojky. V období pralesov neboli problémy s dostatkom divej zveri, ale s rozmnožovaním populácie a poľnohospodárskej pôdy ustupoval prales, ale s ním aj zver. Boli obdobia, keď už vlci nemali dostatok potravy v lese, začali napádať obydlia, kde kántrili domáce zvieratá. Obyvatelia sa bránili tak, že ich postupne otrávili. Začiatkom 20. storočia boli už vlci v našej oblasti vyhubené. Ostali ešte medvede, ktoré prežili do prvej štvrtiny 20. storočia. Ďalšou vzácnou zverou, ktorá opustila našu lokalitu, bol tetrov hlucháň. Príčinou jeho odsťahovania bolo zalesňovanie horských lúk počas socialistického lesníctva a poľnohospodárstva, čím sa zmenil jeho biotop, zanikla jeho potravinová základňa ako borievka, brusnica, čučoriedky a pod.. Po 2. Svetovej vojne do roku 1 949 poľovníctvo v obci riadila obecná rada a starosta obce, tak ako v predvojnovom období. Po prevzatí moci komunistami 15. marca 1 949 vznikla poľovnícka spoločnosť. Táto poľovnícka spoločnosť prešla rôznymi zmenami. Následne vznikla Jednota so sídlom v Medzeve. Do Jednoty patrili poľovnícke spoločnosti, neskôr poľovnícke združenia Vyšný Medzev, Štós, Nižný Medzev, Poproč, Jasov, Rudník, Hačava a lesný závod v Jasove. V roku 1963 vzniklo poľovnícke združenie KLOPTAŇA, neskoršie Jánošík, potom späť premenované na Kloptaňu, ktoré prenajímalo poľovný revír Kloptaňa do 22.07.2014. Po tomto termíne sa Obec Vyšný Medzev stala prenajímateľom a Obecný podnik lesov a služieb s. r. o. uživateľom poľovného revíru Kloptaňa Vyšný Medzev. Poľovný revír o rozlohe 3 186,1888 ha užíva obchodná spoločnosť so 100% účasťou obce na základe uznesenia Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov zo dňa 16.06.2014.
Obecný podnik lesov a služieb s. r. o. Vyšný Medzev dňa 30.11.2014 organizoval 1. spoločnú poľovačku s hosťami na diviačiu a škodnú zver, za sprievodu lesničiarov zo Šugovskej doliny (Bučkovci).
Trubači zatrúbili povel pozor – účastníci poľovačky sa zoradili do útvaru. Druhý povel uvítanie – účastníci poľovačky stály nepohnute s obnaženou hlavou. Po odznení signálu nasledovalo uvítanie účastníkov poľovačky a organizačné pokyny vedúceho poľovačky. Slávnostné lesnice – záver zahájenia poľovačky. Po ňom sa účastníci rozišli na určené stanovištia. Začiatok činnosti – po zaznení tohto povelu sa začal pohon na diviačiu a škodnú zver. Koniec činnosti – koniec pohonu, ukončenie streľby a vybitie zbraní. Výsledok poľovačky bol prijateľný, šesť kusov diviakov. Výrad – po odznení signálu vedúci poľovačky odovzdal zálomky úspešným strelcom. Na záver poľovačky trubači zatrúbili signál lovu zdar.
Po spoločnej poľovačke Obecný podnik lesov a služieb s.r.o. pripravil v Kultúrnom dome pre všetkých poľovných hostí chutný guľáš s občerstnvením. Akcia sa vydarila, hostia si poľovačku pochvaľovali. Pani konateľku spoločnosti Adrianu Jenisovú zastupoval starosta obce Róbert Nálepka.
Komentár spracoval Schűrger Walter.
