História

Prvá písomná zmienka o dvoch častiach Medzeva (Vyšného a Nižného Medzeva) je z roku 1427. 

historia


Obyvatelia sa zaoberali baníctvom a hutníctvom kovov. Bohatstvo tohto materiálu, početné vodné toky dali vznik tomu, aby sa tunajšie získané kovy spracovali na konečý produkt. Preto v roku 1366 Jasovské prepošstvo spravilo zmluvu s majstrom Heliasom Teknágelom, pôvodom z Flámska, zakladateľom hámrov na prítokoch rieky Bodva, v ktorých sa dodnes vyrábajú kované výrobky ako sekery, motyky, lopaty a pod. 


historiaVyšný Medzev získal štatút slobodného kráľovského privilegovaného banského mesta za cisára Leopolda prvého. 
Trhové právo získal za čias Márie Terézie. V tomto období bol Vyšný Medzev ekonomicky silný, o čom svedčí aj existujúce námestie s kultúrnym bohatstvom. Okrem kováčskeho remesla pôsobili v meste rôzne cechy ako pivovarnícky, ktorý bol založený roku 1750. Obyvatelia okrem baníctva a kováčstva sa živili uhliarstvom, výrobou šindlí, krajčírstvom, prácou v lese, vyrábali klince korytá a pod.
historia
Prosperujúce baníctvo však upadá v II. polovici 19. storočia, kedy miestni baníci nestačili konkurovať silnej Rimamuránskej spoločnosti, ktorí na pár desaťročí prevzali vyšnomedzevské baníctvo. Pre nedostatok pracovných príležitostí sa veľká časť obyvateľstva na prelome 19. a 20. storočia vysťahovala do Ameriky a svojím spôsobom Vyšný Medzev hospodársky upadol. Obyvateľstvo okrem kováčstva sa živilo málo produktívnym poľnohospodárstvom. 
historia

Pri vzniku I. ČSR v júni 1919 boli v chotári obce boje, kde padli piati červenoarmejci. Sú pochovaní na miestom cintoríne. Po viedenskej arbitráži v novembri 1938 obec pripadla k okresu Gelnica. I keď čas hungaristicko orientovaných prívržencov Zjednotenej maďarskej strany bola za prijatie medzevskej doliny k Maďarsku, Vyšný Medzev sa stal pohraničnou obcou Slovenského štátu. Slovensko-maďarská hranica bola na katastrálnom území Vyšného Medzeva a Jasova. Prírodná hranica bol Pustý potok v Lucia Bani. Politický život bol v období I. ČSR aj za bývalého Slovenského štátu veľmi čulý. Aj protifašistický boj počas 2. svetovej vojny bol silne organizovaný a aktívny, 
historia
ktorého dôkazom sú účastníci v SNP a v 
partizánskom odboji. 

Do roku 1960 bola obec samostatná. Počet obyvateľov sa od toho času pohyboval okolo tisíc. Do roku 1999 obec Vyšný Medzev s Lucia Baňou bola pričlenená k Nižnému Medzevu. Od roku 1999 obec Vyšný Medzev a Lucia Baňa opäť dostala svoju právnu subjektivitu.

Symboly obce


Erby a pečate sú najcitlivejším ukazovateľom právneho postavenia mesta a obce. Mestské a obecné erby sú nepostrádateľným prameňom regionálnych dejín, majú širokú a zaujímavú obsahovú náplň. Kruhopisy erbových pečatí zvýrazňujú národnostnú problematiku na našom území. Do erbov sa vkladali symboly znázorňujúce zamestnanie obyvateľstva, to je o práci a remeslách. 

Erb 

Osamostatnením obce Vyšného Medzeva od mesta Medzeva Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky prehodnotila symboly obce Vyšný Medzev a odporučila ho na prijatie obecným zastupiteľstvom a na zapísanie do Heraldického registra Slovenskej republiky v tejto podobe: 
„v červenom štíte zlatými ratolesťami ovenčená horná polovica postavy striebroodetej Panny Márie so zlatou, červeno vystlatou uzavretou korunou, v ľavici so zlatým, dvojitým krížom ukončeným žezlom, pravicou držiaceho zlaté zemské jablko – pod tým všetkým strieborné skrížené banícke kladivká na zlatých rukovätiach nad strieborný trojvrším.“ 

Pečať 

Pečať obce Vyšného Medzeva je okrúhla a v medzikruží má vyrytý pomerne rozsiahly majuskulný kruhopis: * MARIA : MAGDALÉNA : PATRONA : SUPERIORI : MEZENZEVEN : 1672. Vnútorné pečatné pole má po obvode dve ratolesti zakončené kvietkami. Tieto ratolesti vyrastajú dole z miniatúrneho trojvršia, ktoré vypĺňa dolný výsek porísk relatívne veľkých skrížených baníckych kladiviek. Z horného výseku týchto porísk vyrastá a väčšinu stredného pečatného poľa vypĺňa Madona s dieťaťom a dvojramenným krížom. Po jej ľavom boku sa zdá, že tam stojí maličká postavička oranta, pravdepodobne baníka. 
Zo znenia kruhopisu, v ktorom sa uvádza Mária Magdaléna (od 14. storočia je patrónkou vyšnomedzevského kostola) a obrazového stvárnenia Madony s dieťaťom je zrejmý rozpor. Možno ho vysvetliť len tak, že Vyšný Medzev prevzal obrazovú symboliku Nižného Medzeva (tam je gotický kostol z 15. storočia zasvätený Narodeniu Panny Márie). Na odlíšenie svojej pečate od nižnomedzevskej postačovala Vyšnomedzevčanom iba špecifikácia miestneho patrocínia a názvu obce v kruhopise. 
Na ďalších známych pečatiach Vyšného Medzeva pochádzajúcich z druhej polovice 19. storočia  sa Madona s dieťaťom a dvojkrížom vznáša v oblakoch a pod ňou sú nad trovrším skrížené banícke kladivka. 
historia

Vlajka 

Vlajka obce Vyšného Medzeva pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách červená, žltá, biela a červená. Vlajka je ukončená s tromi cípmi.