História
Prvá písomná zmienka o dvoch častiach Medzeva (Vyšného a Nižného Medzeva) je z roku 1427.
Obyvatelia sa zaoberali baníctvom a hutníctvom kovov. http://banskacesta.eu/obce/index.php?id=vysny-medzev Bohatstvo tohto materiálu, početné vodné toky dali vznik tomu, aby sa tunajšie získané kovy spracovali na konečý produkt. Preto v roku 1366 Jasovské prepošstvo spravilo zmluvu s majstrom Heliasom Teknágelom, pôvodom z Flámska, zakladateľom hámrov na prítokoch rieky Bodva, v ktorých sa dodnes vyrábajú kované výrobky ako sekery, motyky, lopaty a pod.
Vyšný Medzev získal štatút slobodného kráľovského privilegovaného banského mesta za cisára Leopolda prvého.
Trhové právo získal za čias Márie Terézie. V tomto období bol Vyšný Medzev ekonomicky silný, o čom svedčí aj existujúce námestie s kultúrnym bohatstvom. Okrem kováčskeho remesla pôsobili v meste rôzne cechy ako pivovarnícky, ktorý bol založený roku 1750. Obyvatelia okrem baníctva a kováčstva sa živili uhliarstvom, výrobou šindlí, krajčírstvom, prácou v lese, vyrábali klince korytá a pod.
Prosperujúce baníctvo však upadá v II. polovici 19. storočia, kedy miestni baníci nestačili konkurovať silnej Rimamuránskej spoločnosti, ktorí na pár desaťročí prevzali vyšnomedzevské baníctvo. Pre nedostatok pracovných príležitostí sa veľká časť obyvateľstva na prelome 19. a 20. storočia vysťahovala do Ameriky a svojím spôsobom Vyšný Medzev hospodársky upadol. Obyvateľstvo okrem kováčstva sa živilo málo produktívnym poľnohospodárstvom.
Pri vzniku I. ČSR v júni 1919 boli v chotári obce boje, kde padli piati červenoarmejci. Sú pochovaní na miestom cintoríne. Po viedenskej arbitráži v novembri 1938 obec pripadla k okresu Gelnica. I keď čas hungaristicko orientovaných prívržencov Zjednotenej maďarskej strany bola za prijatie medzevskej doliny k Maďarsku, Vyšný Medzev sa stal pohraničnou obcou Slovenského štátu. Slovensko-maďarská hranica bola na katastrálnom území Vyšného Medzeva a Jasova. Prírodná hranica bol Pustý potok v Lucia Bani. Politický život bol v období I. ČSR aj za bývalého Slovenského štátu veľmi čulý. Aj protifašistický boj počas 2. svetovej vojny bol silne organizovaný a aktívny,
ktorého dôkazom sú účastníci v SNP a v
Do roku 1960 bola obec samostatná. Počet obyvateľov sa od toho času pohyboval okolo tisíc. Do roku 1999 obec Vyšný Medzev s Lucia Baňou bola pričlenená k Nižnému Medzevu. Od roku 1999 obec Vyšný Medzev a Lucia Baňa opäť dostala svoju právnu subjektivitu.
Symboly obce
Erb
Osamostatnením obce Vyšného Medzeva od mesta Medzeva Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky prehodnotila symboly obce Vyšný Medzev a odporučila ho na prijatie obecným zastupiteľstvom a na zapísanie do Heraldického registra Slovenskej republiky v tejto podobe:
„v červenom štíte zlatými ratolesťami ovenčená horná polovica postavy striebroodetej Panny Márie so zlatou, červeno vystlatou uzavretou korunou, v ľavici so zlatým, dvojitým krížom ukončeným žezlom, pravicou držiaceho zlaté zemské jablko – pod tým všetkým strieborné skrížené banícke kladivká na zlatých rukovätiach nad strieborný trojvrším.“
Pečať obce Vyšného Medzeva je okrúhla a v medzikruží má vyrytý pomerne rozsiahly majuskulný kruhopis: * MARIA : MAGDALÉNA : PATRONA : SUPERIORI : MEZENZEVEN : 1672. Vnútorné pečatné pole má po obvode dve ratolesti zakončené kvietkami. Tieto ratolesti vyrastajú dole z miniatúrneho trojvršia, ktoré vypĺňa dolný výsek porísk relatívne veľkých skrížených baníckych kladiviek. Z horného výseku týchto porísk vyrastá a väčšinu stredného pečatného poľa vypĺňa Madona s dieťaťom a dvojramenným krížom. Po jej ľavom boku sa zdá, že tam stojí maličká postavička oranta, pravdepodobne baníka.
Vlajka
Vlajka obce Vyšného Medzeva pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách červená, žltá, biela a červená. Vlajka je ukončená s tromi cípmi.